Radi by sme s Vami zdieľali detaily z našej cesty do Talianska, Španielska a Francúzska autenticky a to cez blog jedného zo zúčastnených detí – Damiana Duchoviča:

Deň prvý: 18.5.2023

Vyrážame na cestu s INTEGRÁCIOU z nitrianskeho hokejového štadióna cca o 15:30.

Vybral som si ľavé sedadlo na hornom poschodí pri okne. O necelých 20 minút ma organizátor presadil do zadných miest autobusu z neznámych dôvodov, no nevadí miestečko mám výborné. O náš transport na túto cestu sa postaral parádny dvojposchodový autobus z firmy Turankár.

Hneď pri vstupe do busu sa rozdávali darčeky. Darovali nám modré šľapky a modrú šiltovku, ktorá sa stala nepostrádateľnou súčasťou výletu. Po príchode do hlavného mesta Slovenskej republiky sme „nabrali“ ďalších účastníkov cesty a následne sme pozdravili Stanka Lobotku cez video. Večera sa odohrávala na rakúskom odpočívadle, kde sme boli pohostení večerou čínskeho charakteru.

Čo sa týka noci – jedným slovom nezvyk. Človek by čakal, že sa dá v pohode prespať noc na dvoch sedačkách, ale opak je pravdou pri moje výške 180 cm. Toľko k prvému dňu.

Deň druhý: 19.5.2023

Zobudil som sa 6:30. Okolo 7:00 sme sa dostavili pred hotel do ktorého sme nemohli ísť, lebo izby sme mali zarezervované až o 11:00. Raňajky sme preto strávili dočasne pred hotelom a užívali si ranný taliansky vzduch. Pri tomto podnebí nám aj slovenské rožky a Karička chutili úžasne – alebo som bol taký hladný? Následne sme dostali ďalšie darčeky – naši sprievodci nám rozdali „Lobotkov“ dres. Spoločne asi už po piatykrát sme celkom sofistikovaným spôsob, prostredníctvom videa pozdravili Stanka Lobotku. (Určite sa nás nevie dočkať- pevne verím). Je 9:17 a presúvame sa na pláž, na ktorej by sme mali stráviť krásny deň. O 10:00 sme  išli pozrieť more, ale v zápätí sme sa otočili na päte, (kvôli začínajúcej búrke), smerom pod najbližšiu strechu, kde práve čakáme na autobus, čo mi pokazilo trochu náladu. Zatiaľ pocity z tohto integrovaného výletu sú neutrálne, lebo nikoho nepoznám, ale je to iba prvý deň, tak mám veľké očakávania…

Po príchode na hotel sme sa všetci začali predstavovať medzi sebou. Samozrejme som išiel prvý. Následne nám organizátori poskytli informácie o programe na nasledujúce dni. Dostali sme za úlohu na konci napísať recenziu na tento zájazd.- tak si píšem poznámky.

12:30 Dostali sme izby. Izba útulka, pohodlná. Dostal som na starosť 2 menších chlapcov, čo je fajn, necítim sa už osamelo a myslím, že ani drobci.

Nasledoval obed, na obed sme dostali nugetky z Mekáča a vlhké hranolky, ale dalo sa to zjesť, keďže Mekáčom spravidla nepohrdnem.

14:00 Prišiel pre nás autobus, smerujúci do Ríma. Po príchode do Ríma k nám nastúpila pani sprievodkyňa, ktorá ma naozaj zaujala, rozprávala veľa zaujímavých vecí týkajúcich sa histórie Ríma a Vatikánu. Táto edukatívna trasa okolo hlavného mesta Talianska trvala necelú hodinku a pól. – fakt zaujímavé.

16:00 sme vystúpili vo Vatikáne a išli sme zblízka obzrieť Sixstínsku kaplnku, ktorá bola veľkolepá. Napočudovanie veľkolepé boli aj záchody na námestí : pekné, moderné, voňavé, proste niečo nečakané. Vo Vatikáne sme sa pofotili a následne sme prešli asi 200 metrov, kde sme vyzdvihli rímsku pizzu. Pizza nebola tradičného okrúhleho typu, bola obdĺžniková, ako doma keď mamina robí na pekáči, nakrájaná na kocky a samozrejme bola extrémne chutná.

Po zjedení pizzi sme prišli na rovnaké miesto kde nás autobus „vyhadzoval“, ale cestou sme sa zastavili v pouličnom stánku so suvenírmi, kde som využil príležitosť a kúpil nejakú drobnosť domov. Do autobusu sme nastúpili o 18:00 a nasledovala asi hodinová cesta na hotel – Moc príma deň.

Deň tretí: 20.5. 2023

Deň začínal príjemným zobudením na vibrácie budíka presne o 6:30. Spánok na posteli bol kvalitnejší ako prvá noc strávená v autobuse. 7:00 som akceptoval hotelové raňajky, ktoré by som prirovnal takým klasickým raňajkám, ale boli príjemne chutné. Dal som si chlebík so šunkou a na dezert dva koláče. Po raňajkách som dostal úlohu, ktorá spočívala v tom , že mám spraviť prezentáciu o francúzskom meste Cannes. O Cannes som prvýkrát počúl na dnešných raňajkách, takže som zvedavý ako sa to vyvŕbi.

8:00 Odchádzame autobusom z Ríma a čaká nás 4 hodinová cesta do Neapolu.

11:30 Po necelých 4 hodinách cesty sme uzreli nie celkom moderné a pekné mesto. Došli sem do Neapolu. Výhľad z okna ma trochu šokoval, nečakal som to, ale už si viem predstaviť tradičné južné Taliansko. Boli sme oboznámení s mestskou situáciu, kde bolo spomenutá : mafia, nelegálne činnosti a krádeže. O necelých 5 minút sme prišli do hotela, ktorý bol na úplne inej úrovni ako mesto, ale že úplne inej. Je tento hotel naozaj v Neapole.

Nasledoval obed viacerých kultúr. Ako predjedlo sa predstavili syrové cestoviny pripomíenajúce večeru na Lapáši (chcem Ťa potešiť mami). Ako hlavné jedlo sa podával rezeň 🙂 úplne taliankské jedlo a na dezert sme mali Tiramissu posypanú kakaom. Som sa fajne nabaštil. Po obede sme si obliekli „Lobotkov“ dres a nastúpili sme do autobusu, kde začala prehliadka mesta. Prvá zastávka obsahovala výhľad ma spiacu sopku, pri ktorej bol zápach pripomínajúci “prd” postaršieho päťdesiatnika po skonzumovaní fazuje. Bol to zápach síry kvôli pôvodu sopky. Sopku som videl prvýkrát, teda zbieram ďalšie zájazdové  prvenstvo, keďže v Taliansku som bol najďalej v Benátkach na medzinárodnej karate súťaži.

Druhá zastávka bola v neapolskom historickom amfiteátri ,kde sa kedysi odohrávali gladiátorské zápasy. Tu sme si pozreli zachovalý suterén a hlavné bojisko. Táto história ma uchvacuje a zároveň si opakujem architektonické slohy podľa typov stĺpov, ktoré sa tu nachádzajú.

Po návrate na hotel sme si dala pauzu na hodinku a pól. Padla vhod kedže sme boli už aj unavení  Nasledovala večera, ktorá sa podobala na obed. Knedlíky s paradakovou omáčkou, alebo pre fanúšikov Pelíškov“ ňoky. Dezert bol fakt peckový, keďže bola torta, ktorá bola spojená s oslavou narodenín jedného dievčatka.

Večera skončila a nasledovala hlavný program večera. Stanko Lobotka. Každé dieťa malo podľa mňa hypertenziu a to tam ešte Stanko nebol. Na Stanka sme čakali asi hodinku po večeri. Ale on prišiel!! Privítali sme ho aj s jeho priateľkou vo veľkom štýle: “Po tme a zo slovami. Organizátor: Stanko!!!

Deti: Lobotka!!

Organizátor: Stanko!!!

Deti: Lobotka!!!!! A takto sa to opakovalo asi 10 krát. Ako sa situácia ukľudnila, nastal čas na autogramiádu. Deti spravili asi 20-metrový zastúp, pričom každý účastník mal v jednej ruke darček pre našu hviezdu a v druhej predmety na podpis. Po podpisoch sme sa usadili do polkruhu, ktorého stredobod bol Stanči. Mali sem možnosť sa hráča Neapolu spýtať otázky, ktoré sme mali na srdiečku. Toto trvalo asi hodinku. Po rozlúčení a poprianí šťastia na nasledujúci deň pre Stana sme každý išli na svoju izbu.

Ako taký záver dňa možem skonštatovať, že dnešok bol fakt zážitkový.  Naša hviezda bol naozaj jeden zlatý a pokorný športovec, ktorého bola radosť počúvať. Určite zážitok do života. Čo sa týka izby: veľmi útulná a moderná ale o spánku dodám informácie až nasledujúci deň.

Deň štvrtý: 21.5.2023

Zobudil som sa o 7:30 lebo o 8:00 už boli raňajky. Pred raňajkami som si dal rýchlu sprchu. Na raňajky sme mali možnosť si vybrať jedlo, na ktoré sme mali v tom momente chuť. Podávali sa švédske stoly. Z tohto hojného výberu som si vzal kaiserku so šunkou a ako sladké so mal croassant planený vanilkovou plnkou.

8:30 som sa vrátil na izbu. Na izbe som oddychoval a čakal do 9:00 kedy bola naplánovaná prehliadka mesta v autobuse. Sprievodkyňu nám robila pani Klára. Pri vyvážaní po meste sme mali zopár zastávok, ktoré boli využité na fotenie s úžasným výhľadom na more a na staré mesto.

Vystúpili sme z busu a išli sme si pešo pozrieť krásy mesta Neapol. Ulice boli preplnené belaso-modrými dresmi s nápisom neapolského futbalového klubu Ssc Neapol. Množstvo ľudí po nás hulákalo” Lobo!!”, čo je prezývka Lobotku. Tu som cítil, čo to znamená byť slávny a uznávaný. Ďalšou záležitosťou boli pouličný obchodníci, ktorí ponúkali produkty svetových značiek samozrejme všetko to boli napodobeniny a aj cena sa dala zjednať. Po malom nákupe sme nastúpili do busu a smerovali sme na náš hotel.

14:00 sa začal obed. Dezert bol zo všetkého najlepší, tak ako predošlé dni. Dezert sa podobal k krémovej torte v ktorom bolo jasne cítiť chuť jemne nasekaných orieškov.

Po obede sme šli na izby a začali sme sa pripravovať na hlavnú udalosť dňa.

Odchod na zápas bol 15:30 z hotela a zápas sa mal začať o 18:00. Myslím si že od hotela k štadiónu starého Maradonu je asi 5km, čo môže 15 metrovému autobusu trvať tak max 10 minút. Prekvapivo nás šofér vysadil pred štadiónom o 16:30. Na uliciach sa objavovali tričká, šály, dresy vždy modrobielej farby reprezentujúcu farbu Neapolu. Ale horšie bolo to kvantum ľudstva čo spievalo piesne v Taliančine a do toho pršalo tak si to predstavte čo museli prežívať organizátori. Po asi 20 minútovom prebúravaní ľudstvom sme sa dostali na štadión. Okolo 17:30 sme obsadili naše sedadlá a čakali sme na prvý “hvizd” zápasu. Ako sme si sadli,  videli sme ako sa hráči oboch tímov rozohrávajú a zahrievajú. Po zahájení zápasu sme 45 minút pozerali na menej akčný zápas s pár šancami na gól, ktoré neboli využité. Po prestávne sa to všetko začalo. Skóre sa otvorilo pristátím lopty do milánskej brány. O necelých 10 minút Inter Miláno dorovnalo na 1:1 po strele R. Lukaku. Ku koncu zápasu sa Neapol rozbehol a prihodil ešte dva góly. Atmosféra bola vypätá a radosť Neapolčanov sa nedala prepočuť široko-ďaleko. Po zápase sme asi 45 minút čakali na autobus kvôli preplnenej premávke. Po príchode na hotel sme všetci fakt unavení šli do vlastných izieb a zaľahli. A to bol štvrtý zážitkový deň s vďaka INTEGRÁCII.

Deň piaty: 22.5.2023

Zobúdzam sa podobne ako posledný deň okolo 7:30, nasleduje ranná sprcha. O 8:00 boli raňajky. Dnes na raňajkách som siahol po sladších dobrotách ako minulý deň. Prvý chod som si dal cereálie s mliekom, taká moja klasika, ako druhé som si zvolil 2 croasanty. Prvý bol plnený vanilkou a druhý marmeládou. A ako taký dezert som si dal ovocie tropického pôvodu – sladký melón s kiwi. Po raňajkách som sa vratil na izbu a dobalil posledné oblečenie.

Odchod z hotela bol 9:25. Pred nástupom sme dostali nové darčeky dres s menom Luka Modrica a uterák s výšivkou integralcie (PS veľmi praktický darček stále ho nosím na plávanie). Po naštartovaní, autobus namieril na okraj Neapolu kde boli pieskové pláže. Na jednej z týchto pláži sme zaparkovali. Pláž patrila k rezortu kde sme neskôr sme mali obed, ale to predbieham. Pokračujeme…Keď sme už boli na pláži, obliekli sme si plavky a vbehli sme do mora. Následne sme si obliekli už veľakrát spomenutý Lobotkov dres, lebo sám menovaný Stanko nás prišiel aj sem do rezortu pozrieť. Spravili sme si s ním spoločné fotografie. Následne sme sa rozdelili do štyroch teamov po šiestich, ktorého jedného som bol ja kapitán. Môj tým vo futbalovom turnaji skončil na poslednom mieste…no čo už vidno že som karatista. Po dvoch prehrách som celý rozhorúčený horko-ťažko vletel do tej 15 stupňovej vodyJ. Za pár minút na to sa mi zdala príjemná. Vo vode som robil aktivity ako sú: hádzanie do vĺn a kopanie lopty od brehu z vody. Z pevniny doznela do vĺn veta: “ deti kto chce fotku so Stanom, poďte hneď sem”. Deti povyskakovali z vody ako sardinky keď ich naháňa žralok. Priznám sa, aj ja som si trielil spraviť fotečku. Ďakujem Stanko za tvoj čas a ochotu. Si skvelý.

Nasledoval obed ako predjedlo boli – áno cestoviny s rajčinovou omáčkou, boli výborné. Nasledoval odchod ktorý sa konal okolo 15:30. Pred nami bola 4 hodinová cesta do Ríma.

Okolo 18:30 sme prišli do prístavu, tam sme čakali asi pol hodinku. Nasledovala colná kontrola pred ktorou nám rozdávali pas s lístkom na loď. Po nalodení nasledovala večera

Večera na lodi by kľudne mohla byť samostatná kapitola. Z každého chodu sme mali na výber 3 jedlá. Ako predjedlo som si vybral lazagne, hlavné jedlo klobásu podobajúcu sa na rakúsku, ale chuť bola úplne odlišná. Na pitie som si dal colu. Po večeri sme sa ešte stretli v spoločenskej miestnosti, s organizátorom Slavkom. Následne sme vyšli na 2 minutý na palubu kde boli asi 4 stupne. Na palube sme si spravili fotku a utekali sem do tepla a do svojich kajút. A teraz to prichádza.

Keď som otvoril dvere od kajuty sánka mi prepadla o poschodie nižšie. Pretrel som si dvakrát oči či sa mi nesníva. Izbietka mala s odretými ušami 2,5 m štvorcového ale mala aj vlastné wécko, ako sa to tam aj s nami vošlo…. Pocit pri pohybe lodi sa podobal asi takému slabučkému zato neustále pretvajúcemu zemetriaseniu. Potom som si dal ešte rýchlu sprchu, ktorá bola príjemne teplučká. Po sprche som hneď ľahol, zavrel oči a zaspal.

Deň šiesty: 23.5.2023

Dnešný deň bol celý strávený na lodi. Zobudil som sa 8:30. O 9:00 sme šli na raňajky. Po posadení na raňajkový stôl som videl pred sebou dva taniere. Na jednom bola praženica a druhom chlebíky potreté džemom a maslom. Ako pitie sme mali džús a čaj. Chuť sa podobala na včerajšie raňajky. Po dojedení sme ešte asi 15 minút sedeli a rozprávali sme sa s veľkými chalanmi, postupne sa spoznávame, taže sa cítim príjemnejšie po tejto stránke. Po raňajkách sme sa vrátili na kajuty, kde sme čakali na 10:45. O 10:45 začala prednáška od jednej pani psychiatričky, ktorá sa zaujíma a lieči závislosti. Bolo to veľmi poučné a táto časť programu sa mi veľmi páčila. Nasledoval obed. Po obede sme vystúpili na palubu odkiaľ bol nádherný výhľad na tmavomodré more. Tam sme sedeli s chlapcami a rozprávali sme sa asi 2 hodinky Od 17:30 do 19:00 sme čakali na vylodenie. Po naplnení času sme sa presunuli do miestnosti mimo loď a tam sme čakali na vylodenie autobusu.

Okolo 19:15 sme vyrazili na 10 hodinovú cestu do Madridu. Okolo 20:00 sme zastavili na odpočívadle kde sa podávala polievočka. Pss: spím v buse.

Deň siedmy: 24.5.2023

Prvýkrát som sa zobudil na autobusovej sedačke o 4.00 a následne druhýkrat som sa zobudil o 7:00 pred hotelom. O 8:00 boli raňajky. Po raňajkách sme sa previezli do hlavného mesta Španielska. Urýchlene sme vystúpil na Plaza España co je španielske námestie. Tam sa nás ujala mladá sprievodkyňa Alex. Pôsobila veľmi príjemne po celý čas sprievodu. Ukázala nám krásne miesta v Madride ako napríklad : Madridský palác, Sochu Filipa IV. a podobne… V polovici cesty sme navštívili katedrálu, ktorú vysvetlil Ján Pavol II. Tam som sa pomodlil. O lavicu predo mnou som uvidel osamelý mobil, ktorý si tam niekto zabudol. Konal som šľachetne a odovzdal som ho sbskarovi, samozrejme som ho oboznámil so situáciou. Bol som rád, že som spravil dobrý skutok. Snáď sa majiteľ našiel.

Cesta s Alex trvala ešte 30 minút. O 30 minút sme sa zastavili v obchode so suvenírmi. Naša cesta pokračovala dopravným prostriedkom, ktorý nie je pre Slovákov taký používaný. Išili sme U-bahnom. Pre neznalcov Nemčiny, metrom. Metrom sme dokopy šli dvakrát. Doviezli sme sa na zastávku, ktorá bola asi 20 minút pešo od Slovenskej ambasády. Áno dostali sme sa na ambasádu. Tam sme sa stretli s veľvyslancom, ktorý nás pohostil príjemným obedom. Po obede sme mali menší rozhovor s veľvyslancom a poskytol nám orientačné informácie o Španielsku. Ďakujeme pán veľvyslanec za váš čas a ochotu.

Po návšteve sme sa pešo presunuli na štadión Santiaga Bernabeu. Pred vstupom na štadión sme podstúpili bezpečnostnúprehliadke. Kontrolórom vadili vrchnáky od fliaš, čiže každý sa musel zbaviť svojho vrchnáku a pokračovať s otvorenou fľaškou. Po vstupe sme sa celá skupina dostali na najvyššie poschodie štadióna. Výhľad na hraciu plochu bol neskutočný a veľkolepý zároveň. Ale boli sme tam asi hodinou pred zápasom, čiže sme videli ako sa futbalisti rozcvičujú. Aj toto som si fakt užíval. Spomínaní futbalisti sú členovia teamov Real Madrid a Rayo Vallecano. Zápas začal 19:30. Zo začiatku to bola viac taktická hra. Real sa snažil kombinovať a nahrávať čo sa im darilo ale nestačilo to na dosiahnutia gólu. Lenže tento šport rozhodujú práve góly. Napokon v 31. minúte skóroval útočník Realu menom Karim Benzema. Po prvom polčase bol stav 1:0. Po odpískaní konca prestávky sa Real opäť tlačil k súperovej bránke ale gól sa im nepodarilo dať. Práve naopak druhému teamu sa podarilo skórovať v 84. minúte. Už sa zdalo že zápas v ktorom dominoval Real skončí remízou. Ale stal sa zázrak. V 89. minúte skóroval hráč z bieleho baletu menom Rodrigo a teda rozhodol o víťazstve Realu Madrid. Zápas sa skončil 2:1. Zápas som si veľmi užil. Hlavný program večera bolo stretnutie s legendou a hráčom Luka Modričom. Po 30 minútovom čakaní sa tak aj naozaj stalo. Prišiel za nami spravili sme s ním foto, žial iba spoločnú. Potom sme mu odovzdali darčeky, ktoré si bezpochyby pozrie a Slowtelu odomňa určite ochutná. Ale o to nejde. Prišla autogramiáda. 40 detí sa postavilo do zástupu na podpis. Samozrejme aj ja takže misia sa podarila.

Potom sme šli do busu a plní dojmov sme sa vrátili na hotel.

 Deň ôsmy: 25.5.2023

Zájazd sa pomaly blíži ku koncu. Dnešný budíček bol o 8:00 s tým, že raňajky začínali o 8:30. V hotelovej miestnosti boli už nachystané dobrôtky. Dnešné ráno som mal chuť na rožok kosoštvorcového tvaru v 3D. Obložil som si ho opekanou slaninkou a syrčekom. Ako príjem fruktózy som si zvolil sladký melónik a pomarančový džús.

Keď sa na tanieroch už nič nenachádzalo, vybral som sa do izby s plánom : osprchovať sa, pobaliť sa a oddýchnuť si po raňajkách, lebo čas odchodu busu bol okolo 10:00. Medzi hotelom a centrom Madridu je asi 50 minút. Po vysadení v Madride sme sa znova stretli s Alex, ktorá nás zobrala na miesta kde sme včera neboli. Dostali sme sa do kráľovských záhrad, kde bola veľmi príjemná atmosféra a pekné postredie. Tam sme strávili asi 2 hodinky. Okolo 13:00 sme sa začali chystať na obed, ktorý bol od parku 5 autobusových zastávok. Konal sa v reštaurácii, kde chodia papkať aj hráči Realu Madrid. V reštaurácii sme mali viacero chodov. Ako predjedlo mi priniesli olivy v oleji. Neskutočne dobrá chuť. Nasledoval kvalitný parmezán, ktorý som si dal na pizzu. A ako 3. chod sa podávali penne s omáčkou ako na Bolegnéze. Hneď oproti sa nachádzal fun-shop Realu Madrid, do ktorého som išiel po obede. Mohlo byť tak 15:00. V obchode sa nachádzali originálne dresy hráčov, kedže dres už mám kúpil som si bundu  a pre maminu a Nonka šiltovky. Budem mať pamiatku, ktorú využijem a nedám si ju iba do skla” povedal som si.

Po odchode z obchodu som sa pridal k skupine. Medzi sebou sme si ukazovali čo si kto kúpil.

O 17:00 bola naplánovaná prehliadka štadiónu, kde bol včerajší zápas. Po fotení sme sa presunuli do spodnej časti štadiónu. Po stenách viseli obrazy bývalých hráčov teamu, všetky možné trofeje za posledných 50 rokov. Pri trofejach som si spravil fotku s pánom Micheľom. ( pre nezainteresovaných Lubo Michel je ex vrcholový rozhodca, ktorý pískal na finále uz neviem v akej lige ale pískal, čo je veľký úspech). Prehliadka všeobecne bola veľmi, veľmi zaujímavá, škoda len, že sme sa nedostali napríklad do šatní hráčov.

Vyšli sme zo štadióna a smerovali sme na metro. Metro nás presunulo na destináciu, kde sme papali večeru. Na večeru boli asi najviac vypeckované Švédske stoly aké som videl. Otočil som sa asi 3krát. Zobral som dva kúsky pizze, paju s morskými plodmi čo je národné jedlo Španielov, tuniaka, olivy, zeleninku a cheese cake. Večeru som si nesmierne vychutnal.

Rozlúčili sme sa a vydali na cestu k nášmu autobusu. Na autobus sem čakali asi 10 minút. Naložil nás a nasledovala dlhá cesta do Barcelony počas ktorej spíme v buse, dajako si zvykám a už mi to ani nevadí. Som rád za dnešný deň a po dvoch dňoch si ma Madrid naozaj získal. Veľmi sa mi pačil a možem povedať, že sa sem ešte niekedy vrátim.

Deň deviaty: 26.5.2023

Veľmi ťažko sa mi zobúdzalo už o 7:00 sme museli vystúpiť z busu pred barcelonským hotelom. O hodinku po raňajkách sme sa stretli s Jankou. Janka bola sprievodkyňa. Ako prú vec nám ukázala, od toho miesta, iba zopár metrov vzdialený kostol Sagráda Familia. Je to najvyšší kostol, keď bude dostavaný. Slúži pre všetky vierovyznania aké len sú.

Vnútri sme neboli. Po vonkajšej prehliadke nás bus nahodil a previezol. O 5 minút sme hneď aj vystupovali v mestskom parku. Pripomínal nejakú tropickú zoologickú záhradu. Okola mňa sa nachádzali rôzne papagáje, zelené, kačice, husi a podobne.

Pešo sme sa presunuli na mestskú pláž. Bola veľmi rozsiahla a primerane preplnená. Tam sme mali 1:30 hodinový rozchod, ktorý som využil na kúpanie členkov, cvičenie : 10 zhybov a opaľovanie. 14:30 sme presúvali na obed do reštaurácie, kde podávali jedlo formou švédskych stolov, ale poviem vám, že tieto boli extrémne vypeckované. Fotky z obeda som už poslal. Držali sme sa tu asi do 16:00. Pripominam, že po Barcelone sme sa celý deň presúvali pešo. Ďalšia zastávka bola pri jednom bočno-uličnom mieste. Nachádzala sa tu pekáreň, ktorej boss bola Slovenka. Ponúkla nás sladučkovou-krémovou nutelovou cookieskou. Tiež bola neskutočne vyhrotená. Ďakujeme milá naša hostiteľka. Poďakovali sme a presunuli do barcelovnského aquarku. Do aquarku sme vstúpili okolo 17:30. Zdržali sme sa tu asi 2 hodinky. Nachádzalo sa tu množstvo rybičiek, morských živočíchov a čo bolo pre mňa veľmi prekvapivé aj, tučniaci. Tam sa mi to veľmi páčilo, lebo ak by ste nevedeli, už od detstva rád chodím po takýchto miestach.

O 20:00 sa začala večera v tom istom podniku, kde sme aj obedovali. Večera taktiež skvelá. Dal som si Paju, čo je národné jedlo v Španielsku (východnom),dokonca som aj kuchára pochválil za tento pokrm. Tu sme sa zdržali do 22:00.

Následne nás vyzdvihol bus a frčali sme do finálnej destinácie. Vyťahujem teda moju úlohu o Cannes.

Deň desiaty: 27.5.2023

Posledný deň zájazdu bol tu (posielam foto) Zvládol som noc strávenú v autobuse. Jedna z najlepších autobusových nocí. Zobudil som sa o 7:30 z vlastnej vôle s plným mechúrom na parkovisku v Cannes. Vystúpil som z autobusu a utekal na záchod, vzdialený asi 100 metrov. Obloha jasná. Slniečko začínalo hriať príjemným spôsobom. Raňajky nám boli rozdané pred busom. Autobus bol zaparkovaný minútu od pláže. Prezliekol som sa do svojich dúhových plaviek.

Skôr ako sme vstúpili na pláž sme si boli pozrieť červený koberec Cannes-keho festivalu, ktorý sa konal v Cannes posledný deň. Spravili sme si pred kobercom foto a vrátili sem sa na pláž. Na pláži som sa opaľoval, kúpal, hral s loptou rôzne hry.

Slnko začínalo byť najagresívnejšie počas poludnia, ale to nič neznamenalo pre INTEGRÁCIU. Neďaleko pláže sa nachádzal Mc Donald, ktorý organizátori využili ako prijem potravy. Pomaly som začal vidieť a aj cítiť zmenu stavu mojej pokožky. Tak som sa poslednýkrát šmaril do mora. Následne som sa utrel, obliekol a snažil nejako zbaviť soli na mojom tele, keďže tam neboli sprchy. Telo postupne prestávalo páliť, ale čo stále pretrvávalo bolo pálenie na tvári. Musel som si neustále chladiť túto časť tela. Odchod z pláže bolo okolo 17:00. Ešte pred odjazdom sme spravili zopár fotiek (samozrejme). Po fotení sme sadli do busu a tým náš pobyt v Cannes skončil. Nestretol som žiadnu celebritu, škoda, ale bol to taký klasický, príjemný dovolenkový dník Cannes je pekná dovolenková destinácia.

Pred nami je posledná cesta busom  teším sa už domov, ale už teraz viem, že mám za sebou neopakovateľné zážitky, neopakovateľnú cestu s ľuďmi m

edzi ktorými som si našiel nových kamošov a spoznal veľa zaujímavých ľudí a to nielen na našim miestach a zastaveniach, ale tiež v našom zájazdovom autobuse.

Milá INTEGRÁCIA som Ti veľmi vďačný…..za všetko.

 A rovnako som vďačný mojim skvelým učiteľom, ktorí ma za školu na túto nezabudnuteľnú cestu vybrali.